Ideálny návrh výskumu sa snaží ovládať rôzne typy chýb, existujú však niektoré potenciálne zdroje, ktoré ho môžu ovplyvniť. V teórii odberu vzoriek je možné definovať celkovú chybu ako odchýlku medzi strednou hodnotou parametra populácie a priemernou pozorovanou hodnotou získanou pri výskume. Celková chyba sa môže rozdeliť do dvoch kategórií, tj chyby odberu vzoriek a chyby, ktoré nevyberajú vzorky.
V tomto článku výňatok nájdete dôležité rozdiely medzi odberom vzoriek a chybou odberu vzoriek.
Porovnávacia tabuľka
| Základ pre porovnanie | Chyba vzorkovania | Chyba bez vzorkovania |
|---|---|---|
| zmysel | Chyba pri odbere vzoriek je typ chyby, vyskytuje sa v dôsledku vybranej vzorky, ktorá úplne nepredstavuje populáciu, ktorá vás zaujíma. | Vyskytne sa chyba v dôsledku iných zdrojov ako odberu vzoriek, zatiaľ čo vykonávanie prieskumných činností je známe ako chyba bez odberu vzoriek. |
| príčina | Odchýlka medzi priemerom vzorky a priemerom populácie | Nedostatok a analýza údajov |
| typ | náhodný | Náhodné alebo nepravidelné |
| Vyskytuje | Iba keď je vybratá vzorka. | Ako vo vzorke, tak v sčítaní. |
| Veľkosť vzorky | Možnosť zníženia chyby so zvýšením veľkosti vzorky. | Nemá nič spoločného s veľkosťou vzorky. |
Definícia chyby odberu vzoriek
Chyba pri odbere vzoriek označuje štatistickú chybu vyplývajúcu z vybranej vybranej vzorky, ktorá nie je reprezentatívna pre sledovanú populáciu. Jednoducho povedané, ide o chybu, ku ktorej dochádza, keď vybraná vzorka neobsahuje skutočné vlastnosti, vlastnosti alebo čísla celej populácie.
Hlavným dôvodom chyby odberu vzoriek je, že odberač odoberá rôzne odberové jednotky z rovnakej populácie, ale jednotky môžu mať individuálne odchýlky. Okrem toho môžu vzniknúť aj v dôsledku chybnej konštrukcie vzoriek, chybného vymedzenia jednotiek, nesprávnej voľby štatistických údajov, nahradenia jednotky odberu vzoriek vykonanej výmenníkom pre ich pohodlie. Preto sa považuje za odchýlku medzi skutočnou strednou hodnotou pre pôvodnú vzorku a populáciou.
Definícia chyby bez vzorkovania
Chyba bez odberu vzoriek je zastrešujúcim výrazom, ktorý sa skladá zo všetkých chýb iných ako chyba odberu vzoriek. Vznikajú z viacerých dôvodov, tj chyba v definovaní problému, návrh dotazníka, prístup, pokrytie, informácie poskytované respondentmi, príprava údajov, zber, tabuľka a analýza.
Existujú dva typy chyby, ktorá nie je odberom vzorky:
- Chyba odpovede: Respondenti uviedli chybu, ktorá vznikla z dôvodu nepresných odpovedí, alebo ich odpoveď je chybne interpretovaná alebo zaznamenaná nesprávne. Pozostáva z chyby výskumníka, chyby respondenta a chyby pri pohovore, ktoré sú ďalej klasifikované ako uvedené.
- Chyba výskumníka
- Náhrada chyby
- Chyba vzorkovania
- Chyba merania
- Chyba analýzy údajov
- Chyba definície populácie
- Chyba respondenta
- Neschopnosť chyby
- Chyba neopatrnosti
- Chyba interpreta
- Chyba pri vypočúvaní
- Nahrávanie chyby
- Chyba výberu respondenta
- Chyba pri podvádzaní
- Chyba výskumníka
- Chyba bez odpovede : Chyba vznikajúca v dôsledku niektorých respondentov, ktorí sú súčasťou vzorky, nereaguje.
Kľúčové rozdiely medzi odberom vzoriek a chybou bez vzorkovania
Významné rozdiely medzi odberom vzorky a chybou odberu vzoriek sú uvedené v nasledujúcich bodoch:
- Chyba vzorkovania je štatistická chyba, ktorá sa vyskytuje v dôsledku vybranej vzorky, ktorá úplne nepredstavuje populáciu záujmu. Chyba odberu vzorky sa vyskytuje v dôsledku iných zdrojov ako odberu vzoriek, zatiaľ čo vykonávanie prieskumných aktivít je známe ako chyba bez odberu vzoriek.
- Chyba vzorkovania vzniká z dôvodu odchýlky medzi skutočnou strednou hodnotou vzorky a populácie. Na druhej strane chýba vzorkovacia chyba kvôli nedostatku a nevhodnej analýze údajov.
- Chyba pri odbere vzoriek môže byť náhodná alebo nenáhodná, zatiaľ čo chyba odberu sa vyskytuje iba v náhodnej vzorke.
- Chyba vzorky vzniká iba vtedy, keď je vzorka braná ako reprezentant populácie. Na rozdiel od chyby, ktorá nie je vzorkovaním, ktorá vzniká ako pri odbere vzoriek, tak pri úplnom výčte.
- Chyba pri odbere vzoriek je hlavne spojená s veľkosťou vzorky, pretože veľkosť vzorky zvyšuje možnosť zníženia chýb. Naopak, chyba odberu vzorky sa nevzťahuje na veľkosť vzorky, takže vzhľadom na nárast veľkosti vzorky sa nezníži.
záver
Na ukončenie tejto diskusie je pravdou povedať, že chyba odberu vzoriek je taká, ktorá je úplne prepojená s návrhom vzorkovania a je možné sa jej vyhnúť rozšírením veľkosti vzorky. Naopak, chyba pri odbere vzoriek je koš, ktorý pokrýva všetky chyby iné ako chybu odberu vzorky, a preto je z hľadiska prírody neodvrátiteľný, pretože nie je možné ho úplne odstrániť.
